Popri bežnom živote florbalistu, kedy spolu trénujeme a v zápasoch ťaháme za jeden koniec, aby sme spoločne dosiahli víťazstvo, sú tu aj chvíle, kedy sa naše cesty na pár dní rozídu a každý ťahá za ten "svoj povraz". Reč je o pravidelných súťažiach stredných škôl, ktoré ako každý rok, aj tento, vyvrcholili Majstrovstvami Slovenska. Keďže SŠG Užhorodská úzko spolupracuje s našim FK Florkom, veľa z našich hráčov zároveň študuje na tomto športovom gymnáziu. Aj to umožňuje našim hráčom byť tými najlepšími, pretože spoločne sa snažíme vytvoriť maximum pre športový rozvoj hráča. Aj to je dôvod, prečo SŠG Užhorodská zvíťazila a zasadá na florbalový trón stredných škôl na Slovensku!

Kapitán mužstva a dlhoročný hráč, ktorý si prešiel kategóriami od samotnej prípravky, Jakub Frankovič, sa s nami podelil o jeho pocity a prezradil nám ťažkú cestu za vytúženým zlatom! Každá škola, však začina od regionálnych súťaží a musí si svoju účasť na záverečnom turnaji vybojovať naprieč množstvom zápasov. Aj o tom nám "Franky" povedal viac.

"Konečne sa nám podarilo niečo, o čom som ja sníval už od prvého ročníka na našej škole.", spomína si Jakub, ktorý vtedy ako mlaďas zažíval takéto podujatie po prvý krát. "Vtedy sme skončili na Majstrovstvách Slovenska po nájazdoch na druhom mieste a odvtedy nastali turnajové suchoty. Tento rok to začalo ako vždy krajským kolom. Musím úprimne povedať, že bolo podľa mňa ešte ťažšie ako vyhrať celé majstrovstvá Slovenska. Keď sme v regionálnom finále vyhrali najtesnejším rozdielom 5:4. Spadol nám kameň zo srdca, pretože po dlhých rokoch sme sa opäť dostali medzi 8 najlepších škôl." Chlapci tak vedeli, že opäť dostávajú šancu zabojovať o absolútne víťazstvo.

Základná časť: "Iné ako prvé miesto by bolo pre nás sklamanie."

Aj keď bolo regionálne finále náročné, chlapci vstupovali do turnaja s víťaznou náladou a odhodlaním. "Už od začiatku sme mali v hlave jediné. Iné ako prvé miesto by bolo pre nás sklamanie." Majstrovstvá Slovenska stredných škôl jednoznačne nezaostávajú kvalitatíne za oficiálnymi ligovými súťažiami. Svedčí o tom aj to, že neraz proti sebe nastupjú mená , ktoré Slovenský florbal dobre pozná. "Prvý skupinový zápas sme sa ešte trochu rozohrávali, dokonca sme prehrávali už 1:3 ale dokázali sme sa dať dokopy a otočiť na 5:3. Ďalší proti kamarátom a spoluhráčom z Lipian sme vyhrali tesne 2:1. To bol asi najťažší skupinový zápas aj preto, že tam hral náš kolega z extraligy, Kubo Grich. Posledný krok, proti Tvrdošínu so Samom Zemančíkom na čele, takisto kamarát z extraligy, či reprezentačhných zrazov, sme zvládli 5:2 a boli sme pripravení na semifinále. Na moje prekvapenie, každý si náš cieľ zobral k srdcu a nikto "nežúroval" dlho do noci a všetci sme sa dobre vyspali."

Semifinále: hladká výhra proti Rimavskej Sobote

 "V semifinále sme vyhrali nad Rim. Sobotou 8:0, čo bolo jednoznačne najľahšie zápolenie turnaja. A tak sme čakali na finálového súpera, ktorý vzišiel z 2. semifinále Bratislava - Lipany. Veľmi sme držali palce našim kolegom z východu, no Bratislave podľahli 4:0 a tak nás čakal asi najťažší zápas a dobre sme to vedeli."

Finále: "...moje modlitby asi niekto počul."

"Finále bolo veľmi vyrovnané, útočilo sa z jednej strany na druhú no góly zápasu chýbali. Dovolím si tvrdiť, že sme na loptičke boli o dosť viac, ako Bratislavčania, no nepadalo nám to tam. Po našej chybe sme dostali gól na 1:0 a už to vyzeralo zle. Stále sme nevedeli dať gól. Zachranil nás Viktor Brunacký ,svojim už "okukaným" gólom spoza brány, ktorým vyrovnal na 1:1. Týmto výsledkom sa skončil riadny hrací čas a nasledovali samostatné nájazdy. Na nich šla trojica Tomčo, Hrabčák a Vojna. Ivo Tomčo aj Peťo Hrabčák to dali s prehľadom. Tretiu sériu začínal Dávid Vojna a ak by premenil, mali by sme titul. On ale trafil tyčku a Bratislava vyrovnala stav v poslednom možnom momente. A bola tu rýchla smrť. Prvý išiel Peťo Hrabčák, ktorý gól nedal. Vtedy som sa už len modlil. No moje modlitby asi niekto počul, možno náš brankár Gabi Patrik, ktorý sa vyznamenal najkrajším zákrokom turnaja. Ďalší nájazd šiel Ivo Tomčo, ktorý ho dokázal premeniť a už to bolo iba na Gabim. Gabi ho chytil a my sme vybehli na ihrisko ako stádo splašených koňov a začali skákať. Bol to neskutočný výbuch radosti a spadnutý kameň zo srdca. Po jedenásťročnej kariére sme konečne vyhrali titul majstra Slovenska. Ako bonus som mal tú česť byť kapitánom tohto družstva a týmto by som chlapcom chcel veľmi poďakovať, že mi pomohli splniť tento detský sen. Navyše, po skoro dvojročnej pauze, kvôli zraneniu kolena, som mal pocit zadosťučinenia."

"Franky" extraligovú atmosféru naposledy okúsil už pred viac ako dvomi rokom, keďže kôli zraneniu kolena, ktoré si vyžadovalo operáciu a dlhé zotavovanie, nemohol zasiahnuť ani do tréningov. Postupne však opäť začína s tréningom, zatiaľ mimo mužov a koleno už zaťažuje takmer na plno. Opýtali sme sa ho, ako to s ním do budúcnosti vyzerá.

"Na otázku, či sa vrátim do zostavy Florka, môžem povedať toľko. Áno, budem sa snažiť sa zapracovať do tréningového procesu už od leta a vrátiť sa do starých koľají, ak ostanem na vysokej škole v Košiciach, dúfam, že budem môcť obliekať oranžový dres."

Jakubovi ďakujeme a v mene celého klubu mu prajeme veľa úspechov a pevné zdravie!

Zostavu SŠG užhorodská avšak tvorilo oveľa viacej súčasných či bývalych hráčov Florka. 

Okrem brankára Gabiho Patrika a trénera Patrika Pelegriniho,zvyšok tímu tvoria florkáči, konkrétne:
Dolný rad z ľava: Jakub Frankovič(C), tréner Patrik Pelegrini, Pavol Soják, Peter Hrabčák, Tomáš Ogáry, Viktor Brunacký, tréner Pavol Blaško
Horný rad z ľava: Ivan Tomčo, Nikol Kqiraj, Dávid Vojna, Ľubomír Patlevič, Matej Vyšňan, Sebastián Sojka

Celému tímu a rovnako aj škole, patrí veľká gratulácia od ostatných florkáčov ale i našich fanúšikov za perfektnú reprezentáciu našich farieb a Slovenského florbalu. Ďakujeme!